Silný príbeh z Prešova. V decembri mali jediný bod, sezónu zakončili medailou v lige i pohári!

Prešovskí futsalisti po zisku 3. miesta v Slovenskom pohári. Rovnako obstáli aj v lige. Zdroj: futsalslovakia.sk/Cibko sports photography

Silný príbeh z Prešova. V decembri mali jediný bod, sezónu zakončili medailou v lige i pohári!

Daniel Dedina • 05. máj 2026 o 12:10
„Ak sadnete do starého auta, tak nemôžete ísť hneď dvestovkou, ale potrebuje sa najprv zahriať,“ hovorí známa futbalová postava a jeden z architektov čerstvého a zaujímavého športového príbehu z ihrísk o čosi menších rozmerov.

Kým futbalisti Tatrana Prešov balansujú nad priepasťou a dve kolá pred koncom Niké ligy im patrí posledné miesto, podstatne viac radosti okúsili zástupcovia tejto značky hrajúci s lenivou loptou.

Prešovskí futsalisti zažili po návrate do najvyššej súťaže ročník s úplne opačnou sínusoidou. V prvej polovici to pre nich nevyzeralo vôbec priaznivo, potom však nastal pôsobivý zvrat.

Už záver základnej časti ich zastihol vo výrazne zlepšenej fazóne a v play-off to rozbalili naplno. Výsledok? Zisk bronzových medailí v extralige aj v Slovenskom pohári.

Dve tretie miesta sa vzhľadom na skromné podmienky, rozbeh sezóny i ďalšie špecifiká rovnajú de facto víťazstvu…

Do ligy ich lákal prezident zväzu

„Je to veľmi pekný úspech. Nečakali sme to. Keď sme v decembri mali jeden bod, nebolo príjemné počúvať narážky od partnerov a kamarátov z futsalovej rodiny. Po Novom roku sa nám podarilo zlomiť zápas s Novými Zámkami a začali sme zbierať body. Potom sa už na nás pozeralo trocha inak,“ opisuje zaujímavú húsenkovú dráhu Lukáš Hricov, hrajúci manažér FC Tatran Prešov futsal.

V tíme sa počas sezóny objavovalo viacero mien známych z veľkého futbalu. Okrem neho aj Filip Serečin, Erik Streňo či Miloš Buchta. Doplnení boli dlhoročnými špecialistami na futsal a malý futbal.

„Mužstvo nebolo najmladšie. Ak sadnete do starého auta, tak nemôžete ísť hneď dvestovkou, ale potrebuje sa najprv zahriať. Aj my sme sa zahrievali v úvodných zápasoch a potom to už bolo dobré. Skladalo sa to za pochodu,“ hovorí Hricov, ktorý priblížil aj jeden z podnetov, kvôli ktorému nastalo vzkriesenie futsalu v Prešove.

„Prišiel návrh od prezidenta zväzu Nora Sališa, ktorý je náš dobrý kamarát, že by sme mohli ligu trocha oživiť. Tak sme to prilepili k Tatranu Prešov, čo tiež považujem za dobrý krok, lebo to malo cveng. Tretie miesto v pohári aj v lige sú peknou čerešničkou,“ poznamenal bývalý vrcholový futbalista, ktorý je aj vo veku 42 rokov stále aktívnym hráčom. V aktuálnej sezóne si obliekol dres piatoligového klubu OFK Marhaň-Koprivnica v Bardejovskom okrese.

Prešovčania vygradovali sezónu tým najsprávnejším spôsobom. Zdroj: Viktor Zamborský

Bod zlomu? Aj s hráčmi z gauča

O tom, kde v podaní futsalistov Tatrana Prešov nastal bod zlomu, má jasno.

„Budem asi trocha neskromný, ale zlomilo sa to po mojom príchode do zostavy, spolu s bratom Adriánom. Spočiatku sme to riadili len z hľadiska a po telefóne. Na ihrisko sme sa netlačili, lebo si vieme nastaviť zrkadlo, a zháňali sme mladších a pripravenejších hráčov, ale po Novom roku sme nemali dostatočný počet ani na vycestovanie,“ líči na rovinu Lukáš Hricov.

Následne sa uškrnul.

„Tak nás dvaja hráči, ktorých sme videli prvýkrát v živote, čakali v Nových Zámkoch na gauči, aby sme vôbec mali niekoho na prestriedanie. Vyhrali sme 8:7, naskočili sme na víťaznú vlnu a začali zbierať body,“ pokračuje v netuctovom príbehu.

Prešovčania disponovali oproti konkurencii nižším počtom hráčov a futsalovo sa v týždni prakticky ani nepripravovali, hrávali len zápasy. Dosiahnuté méty v ich podaní z tohto pohľadu ešte viac bijú do očí. Zavážili skúsenosti z veľkého futbalu?

„Myslím si, že áno. Niektorí ľudia nechápu, že sme bez tréningu dosiahli také úspechy, ale napríklad minule som našiel fotku, na ktorej sme s Aďom a Ďurom Kuhajdíkom už v roku 2009 vyhrali Vianočný turnaj v Starej Ľubovni. Vo futsale či malom futbale sa hýbeme dobrých 15-17 rokov. So skúsenosťami a chémiou na ihrisku sme si to uhrali,“ tvrdí univerzál s loptou.

Lukáš Hricov (vľavo) to s loptou stále vie. Zdroj: Viktor Zamborský

Budúcnosť je zatiaľ otázna

To, či oživenie piatkových futsalových večerov na Baštovej ulici v centre Prešova bude mať svoje pokračovanie, zatiaľ nie je zodpovedané.

„Dobrá otázka, dosť na telo... Neviem. S bratom, s ktorým sme si to zobrali pod krídla, dennodenne debatujeme o tom, čo ďalej. Asi by bolo chybou to len tak pustiť. Na druhej strane, latku sme si postavili dosť vysoko a neviem, či sa dá ísť v konkurencii profi klubov ako Lučenec či Levice ešte vyššie. Aj Nové Zámky majú cudzincov a nalievajú do toho peniaze,“ hodnotí Lukáš Hricov slovenské futsalové reálie.

Kvalitné zázemie a dobrú prácu s mládežou má Podpor pohyb Košice, zatiaľ čo Prešovčania fungujú predovšetkým na vášni a entuziazme. O to viac si vážia podporu sponzorov.

„Mali sme toho plné zuby, keď sme sa museli hráčom doprosovať a neustále vyvolávať, kto zoberie auto, kto natankuje, kto koho zoberie so sebou. Bolo to dosť otravné. Úlohu zohrali aj nedobré výsledky, emócie i to všetko na konci už boli oveľa krajšie. Máme dosť času, liga sa začína až v septembri. Z Bratislavy sú na nás tlaky, aby sme to nenechali len tak a pokračovali ďalej,“ dodal Hricov s úsmevom.

Futbalový Tatran? Je to smutné

Lukáš Hricov je odchovancom Tatrana Prešov a nechýba prakticky na žiadnom jeho zápase. Nielen na Štadióne Ladislava Pavloviča, ale často ani na ihriskách súperov. Na súčasnosť, ktorá veľmi rýchlo vystriedala eufóriu z návratu do ligy znásobenú novým štadiónom sa mu nepozerá vôbec ľahko.

„Je smutné, v akom stave sa môjmu srdcu najbližší klub momentálne nachádza. Nechcem to hodnotiť, na to sú iní, ale nie je mi to jedno. Dúfam, že nám neostane v rukách čierny Peter a s týmto štadiónom a skvelými fanúšikmi nevypadneme do druhej ligy. Bola by to veľká škoda nielen pre Prešov, ale pre celý slovenský futbal,“ vraví neveselým hlasom.

„Možno som trocha naivný, ale verím, že ako nám doteraz hviezdy a niektoré okolnosti nepriali, tak by sa to mohlo ešte otočiť,“ dodal odhodlane.

Diskusia

Celá diskusia (0)