Ezequiel Lavezzi, bývalý futbalista Neapola a PSG, otvorene prehovoril o krutom období, ktorým nedávno prešiel a ktoré vyvrcholilo hospitalizáciou na klinike. Môže za to depresia, s ktorou bojoval.
Ezequiel Lavezzi, bývalý argentínsky reprezentant s 51 štartmi, začal svoju kariéru vo svojej rodnej krajine v Estudiantes. Neskôr hral aj za Janov, San Lorenzo, Neapol a PSG a kariéru ukončil v roku 2019 v Hebei China Fortune.
„El Pocho“ sa vyznal v rozsiahlom rozhovore pre Corriere della Sera: „Bol som hospitalizovaný na klinike a teraz som v poriadku, ale moja cesta sa neskončila. Chcem žiť pre svoje deti.“
Ezequiel Lavezzi sa v posledných rokoch boril s depresiou a rozhodol sa požiadať o pomoc svojich blízkych. Bývalý útočník Neapola a PSG sa tak rozhodol pre hospitalizáciu na klinike.
„Vďaka podpore mojej manželky a rodiny som sa zveril do rúk psychológov a ďalších špecialistov na klinike. Moja cesta sa neskončila. Tým, ktorí trpia rovnako, hovorím: Požiadajte o pomoc!
Spoznal som temnotu. Ubližoval som si. Sebe aj ľuďom okolo mňa. Striedala sa u mňa depresia s úzkostnými záchvatmi. Nikdy som nebol triezvy, hlavu som mal plnú negatívnych myšlienok.“
Situácia, z ktorej sa dostáva aj vďaka narodeniu druhého syna: „Prišiel v ťažkom období môjho života, pomohol mi zachrániť sa. Učí ma novému spôsobu, ako byť otcom.“
Z Punta del Este, kde začal svoju rekonvalescenciu, 40-ročný Lavezzi ubezpečuje: „Prešiel som si ťažkým obdobím, ale teraz som v poriadku. Som si viac vedomý a zrelší človek. Cítim vďačnosť. To, že mi bolo tak zle, ma zmenilo ako osobu.“
Okolo neho sa v najťažšej chvíli objavili hlasy, ktoré špekulovali o jeho stave: „Ak ma zranili? Áno, ale boli to veci, ktoré som nemohol ovládať. Bol som jediný, kto skutočne vedel, čím prechádzam.“
Medzitým futbal zostáva v úzadí. „Bol a vždy bude mojím najlepším priateľom. Ale teraz som v poriadku,“ hovorí bez nostalgie. Aj rozhodnutie odísť do dôchodku vo veku 34 rokov vyplynulo z tohto uvedomenia:
„Bol som unavený, cítil som, že je čas prestať a chcel som to urobiť, kým som bol ešte na vysokej úrovni. Bol to prejav úcty k futbalu. Lopta ma zachránila.“
Pre Lavezziho bol futbal, predtým ako sa stal kariérou, únikovou cestou. Komplikované detstvo, rozvedení rodičia, matka neustále v práci a ulica ako alternatíva: „V mojej štvrti sa predávali drogy, chodilo sa so zbraňami. Neviem, kam by som sa dostal bez lopty.“
Napriek tomu nastal aj moment, keď sa vzdal: „Od 13 do 15 rokov som pracoval ako elektrikár. Futbal ma nudil, ako sa mi to stalo aj v iných obdobiach kariéry. Jedného dňa som však hral zápas s priateľmi, všimli si ma nejakí agenti a navrhli mi, aby som sa vrátil: ‚Ale musíš začať žiť profesionálny život.‘ Súhlasil som.“
Ponuka z Talianska sa objavila okamžite. Lavezziho chcela Atalanta, ktorá bola ochotná ponúknuť vyššiu sumu, avšak: „Potom sa objavil Neapol. Pre nás Argentínčanov to bolo Maradonovo mesto. Vzdal som sa peňazí, ale cítil som, že si musím vybrať azúrový dres.
Bol som ohromený náklonnosťou a vášňou Neapolčanov,“ dodáva. Sprevádzali ho neobyčajné každodenné scény, ako napríklad „50 fanúšikov pod domom každé ráno“.
30.1.2024 07:05
Hviezdny spoluhráč Mareka Hamšíka z Neapola skončil na psychiatrii: Nemal som inú možnosť
Ezequiel Lavezzi, ktorý v roku 2019 ukončil futbalovú kariéru, otvorene prehovoril o svojej psychiatrickej poruche, kvôli ktorej musel byť hospitalizovaný. Niekdajší argentínsky reprezentant trpí hypomániou.
Pod týmto dresom sa zrodil El Pocho – prezývka spojená s osobnou spomienkou: „Bolo to meno môjho psa, ktorý zomrel, volal sa Pocholo“ – a zrodil sa dôležitý športový príbeh: návrat Neapola do Ligy majstrov.
„V tom čase to bolo šialenstvo. Bol to neuveriteľný milostný príbeh a puto, ktoré sa neroztrhne. V Taliansku pre mňa existuje len Neapol.“
Prestup do Paríža Saint-Germain bol ďalšou kapitolou, v projekte na začiatku cesty, ktorý sa neskôr stal úspešným: „Cítil som sa dobre. Nič neprekoná Neapol, miesto, ktoré som miloval najviac.“
V jeho súčasnom živote je futbal vzdialenou prítomnosťou, zhrnutou do niekoľkých zápasov sledovaných v televízii. To, čo je teraz pre Lavezziho dôležité, je prítomnosť, jeho rodina: „Chcem byť človekom, ktorý nezabúda, čím prešiel, ktorý dokáže prijať jednoduchosť a užívať si rodinu. Chcem žiť, mám šťastie, že mám dve deti, najväčší dar života.“
13:10 - 29.11.2023
,fit(960:))
Diskusia