Prvá a doteraz jediná slovenská atlétka s olympijským kovom by sa dožila 80 rokov

Do histórie sa nezmazateľne zapísala ako prvá a doteraz jediná slovenská atlétka s olympijským kovom. Eva Šuranová získala bronz v skoku do diaľky na OH 1972 v Mníchove a v rovnakej disciplíne pridala striebro na majstrovstvách Európy 1974 v Ríme. V piatok 24. apríla by sa dožila 80 rokov.

Najväčšie medzinárodné úspechy dosiahla v skoku do diaľky, ale bola všestranná športovkyňa a tituly majsterky ČSSR získala až v štyroch disciplínach – osemkrát v diaľkarskom sektore, dvakrát na 100 m prek., raz v päťboji, v behu na 100 m i halový na 50 m. Na konte mala aj slovenské tituly a v rôznych disciplínach utvorila spolu 25 československých rekordov.

Narodila sa 24. apríla 1946 ako Eva Kucmanová v maďarskom v meste Ózd, ale odmala žila na Slovensku. Vyrastala vo Veľkom Blahove pri Dunajskej Strede. So športom začínala v okresnom meste, na základnej škole sa venovala atletike, hádzanej aj basketbalu. „Kráľovnej športov“ atletike sa upísala v roku 1962, keď ju tréner Ladislav Pápay zlákal do oddielu v Dunajskej Strede.

V roku 1964 prišla študovať do Bratislavy a v atletickom klube Slávia SVŠT sa pod vedením známeho trénera Pavla Gleska na štadióne Mladá garda prebojovala až do svetovej špičky. Už v roku 1969 na majstrovstvách Európy v Aténach skončila v skoku do diaľky siedma. Potom sa vydala, ale po materskej prestávke sa na štadióny vrátila ešte v lepšej forme.

Pred OH 1972 v Mníchove Eva Šuranová síce nebola v reprezentačnom kádri a nemala v príprave žiadne výhody, ale po boku výbornej šprintérky Evy Gleskovej sa pripravila výborne a pod piatimi kruhmi napokon štartovala. Olympijská súťaž v Mníchove bola pre ňu životnými pretekmi. Vo veľkom súboji s domácou hviezdou Rosendahlovou a s Bulharkou Jorgovovou skákala lepšie, ako kedykoľvek predtým.

V druhom pokuse posunula hranicu československého rekordu na 660 cm a vo štvrtom sa zlepšila až na 667 cm. Získala bronzovú medailu, ale dva jej skoky s prešľapmi, na ktorých sa podpísal silný vietor, boli kdesi na úrovni víťazného výkonu. Najmä jej tretí pokus mohol mať zlatú pečať.

„Dopadla som blízko méty svetového rekordu, ktorý vtedy držala práve Rosendahlová výkonom 684 cm. Odmávali mi prešľap, ale na plastelíne som nevidela nijakú stopu,“ spomínala v magazíne Slovenská atletika na svoj skok Šuranová, ktorá sa stala vôbec prvou Slovenkou s olympijskou medailou z individuálnej disciplíny.

Ďalšiu hviezdnu chvíľu prežila Šuranová o dva roky neskôr na európskom šampionáte v Ríme. Výkonom 660 cm získala striebro, len o päť centimetrov ju preskočila Maďarka Bruzsenyáková. Na OH 1976 v Montreale a na ME 1978 v Prahe už na medailové priečky nedosiahla a aktívnu kariéru ukončila vo veku 32 rokov.

Slovenský atletický zväz (SAZ) uviedol Evu Šuranovú v roku 2013 do Siene slávy slovenskej atletiky. V roku 2014 ju Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov na tradičnej slávnosti Športovec roka menoval za Športovú legendu. V roku 2003 jej udelili Bronzové a v roku 2007 Strieborné kruhy SOŠV. Zomrela na Silvestra v roku 2016 vo veku 70 rokov.

„Mama mladým atlétom a športovcom vždy rozprávala, aby si vážili každý jeden tréning. Aby ´neflákali´ tréningy a sústredili sa, aby dali do každého jedného z nich všetko. A hlavne nikdy sa nevzdávali. Až potom príde zaručený úspech,“ spomínal na ňu neskôr v rozhovore pre TASR jej syn Peter Šuran.