Slovenskí parahokejisti zanechali pozitívny dojem: Dostať sa za 15 rokov dvakrát na ZPH...

Deklarovanú métu sa síce nepodarilo splniť, ale slovenská parahokejová reprezentácia zanechala pri svojej druhej účasti na zimných paralympijských hrách pozitívny dojem. Z turnaja v Miláne si odnáša historické víťazstvá a konečnú siedmu priečku. Reprezentačný tréner Ivan Hricko a manažér tímu Miroslav Dráb veria, že udalosti posledných dní budú pozitívnym impulzom do ďalšieho štvorročného cyklu.

Pre Slovákov to bol v mnohých ohľadoch hodnotný turnaj, v ktorom len potvrdili, že patria medzi širšiu svetovú špičku.

„Prvotný cieľ, ktorý sme si na tento turnaj dávali, bolo piate miesto a to sa nám, bohužiaľ, nepodarilo splniť. S odstupom času budeme hodnotiť tento turnaj ako úspešný. Stretli sme sa s kvalitnými tímami a naša bilancia boli dve víťazstvá, dve prehry a jedna porážka po predĺžení, ktorá nás stála boj o piate miesto. Hodnotím to v konečnom dôsledku pozitívne. Výkony chalanov v jednotlivých zápasoch sa dajú hodnotiť len pozitívne. Bojovali, chceli zo všetkých síl a išli na doraz,“ povedal pre TASR reprezentačný tréner Slovenska Ivan Hricko.

Japonsko bolo v milánskej hale Santagiulia osudovým súperom, práve proti tomuto tímu sa udialo historicky prvé víťazstvo Slovenska na ZPH a o pár dní neskôr aj úspešná rozlúčka s turnajom.

„Výhra nad Japonskom v skupine nám dodala energiu a výrazne nám pomohla po psychickej stránke. Historické víťazstvo naozaj chutilo dobre. Pred zápasom (o 7. miesto - pozn.) sme si vraveli, že keď sa nepodarilo piate miesto a splniť cieľ, tak chceme a urobíme všetko, aby posledný zápas na turnaji bol víťazný. Bol to dramatický duel až do samotného konca, preto to o to viac teší. Veľa sme si povedali v kabíne, boli to silné emócie a ja ďakujem chalanom za predvedený výkon,“ vyjadril sa kouč Slovákov k predvedeným výkonom.

Proti súperom z inej hmotnostnej kategórie ťahal jeho tím za kratší koniec, ale po dvoch prehrách už slovenský kolektív ukázal, prečo si vybojoval miestenku v Miláne.

„Celkové účinkovanie na týchto ZPH hodnotíme veľmi pozitívne. Hlavne po Pekingu, kde hral v podstate rovnaký tím, akurát máme o troch chalanov menej a prišiel iba jeden nový, je obrovský úspech dostať sa medzi osem najlepších na svete. Povedať si, že sme na siedmom mieste v parahokeji, je úžasné pri skromných podmienkach. Verím, že sme potvrdili, že to vieme robiť, ak chceme byť ešte lepší a napredovať. Je to úspech nás všetkých, ktorí robia parahokej od začiatku.

Dostať sa za 15 rokov dvakrát na ZPH, to sa mi ani nesnívalo na začiatku. Je to zásluha všetkých ľudí na tejto ceste. Je to obrovské povzbudenie pre tých, ktorí zostali doma. Počet hráčov tu bol síce nižší, ale z dôvodu, že ostatní neboli až na takej úrovni, aby mohli hrať na takomto vrchole. Verím, že to bude motivácia aj pre ostatných zdravotne znevýhodnených ľudí, že to videli, prečítali si o tom a nakopne ich to. Možno zmeníme ich život a prídu si vyskúšať parahokej. Máme štyri roky na to, aby sme zabojovali o ďalšiu miestenku na ZPH,“ prezradil svoj pohľad na uplynulé dni manažér reprezentačného tímu Slovenska Miroslav Dráb.

Slovensko bojovalo oproti konkurencii s užšou súpiskou, ale všetko vynahrádzali v ostatných herných činnostiach na ľade. „Turnaj bol veľmi silný. Neviem, či sa my môžeme v rámci počtov s niekým porovnávať. Spolu nás bolo v podstate jedenásť, vrátane náhradného brankára. Pre nás je to obrovský úspech, že sme si mohli zmerať sily s top tímami sveta. Umiestnili sme sa na siedmom mieste, čo je úžasné, pretože na tomto turnaji sa nezúčastnili také tímy, ako Kórejská republika alebo Nórsko. Sme vďační za toto a veľmi sme si to užili,“ vyhlásil Hricko.

Dráb považoval za silnú stránku vystúpenia Slovenska v Miláne silu tímu: „Boli sme veľmi silný kolektív, držali sme skutočne za jeden koniec. Po hokejovej stránke sme mali taktiku pripravenú ako jednu z najlepších. To je zásluha trénera Hricka a celého realizačného tímu. Máme za sebou klasické zápasy, takže v tomto sme boli podľa mňa veľmi dobrí.“

Siedme miesto by mohlo byť impulzom do ďalšieho napredovania parahokeja, podľa manažéra reprezentácie je potrebné ťažiť zo vzrastajúcej popularity.

„Doma máme hráčov, aj mladších a tiež dievčatá. Okrem mužského parahokeja chceme rozvíjať juniorský tím a ženský parahokej, ktorý zaznamenal historický úspech organizáciou prvých majstrovstiev sveta v Dolnom Kubíne. Chceme bližšie spolupracovať so Slovenským zväzom ľadového hokeja, s ktorým sa nám veľmi dobre pracuje. Postupne sa zlepšujú podmienky, pomáhajú nám v tom, čo je v ich silách.

Hokej spája, bez rozdielu sme hokejová rodina. Už sa dá trénovať v Košiciach, Trnave a v Nitre, takže vieme prispôsobiť podmienky na to, aby ľudia mohli začať trénovať. Reprezentačné centrum bude naďalej v Dolnom Kubíne, chceme ísť českou cestou. Sme však amatéri, toto by sa malo zmeniť,“ zamyslel sa Dráb.

Nedávne historicky prvé majstrovstvá sveta žien v Dolnom Kubíne, spolu s potenciálnym zaradením ženského parahokeja do programu ZPH, môžu samotnému športu v najbližších rokoch pomôcť.

„Ja dúfam, že sa to dostane do povedomia viacerých ľudí. Chceme zapracovať na získaní nových hráčov a aby sa zvýšil záujem o parahokej. Väčší impulz ako účasť na ZPH a s dobrými výkonmi, už ani nemôže byť,“ myslí si tréner Slovákov. Na záver sa poďakoval fanúšikom nielen v samotnej aréne Santagiulia, ale aj tým, ktorí sledovali dianie prostredníctvom rôznych kanálov:

„Ďakujeme všetkým, ktorí merali cestu do Milána, aby nás povzbudili a hnali nás dopredu. Ďakujeme za podporu na sociálnych sieťach, všetci sme to vnímali. Aj keď sme prehrali, tak odozvy boli pozitívne. Či už je to hokej alebo parahokej, tak Slováci sú taký národ, že sa vie vždy zomknúť a vie vtedy držať spolu.“