Štvorgólový obranca Pojkar: „Všetci krútili hlavami, nie je to možné“

Úvod ako z rozprávky. Reč je o novej posile zadných radov hokejovej Skalice Davidovi Pojkarovi (31), ktorému sa v nedeľu podarilo to, čo nedokáže drvivá väčšina útočníkov za celý život.

V zápase 46. kola slovenskej extraligy proti Martinu (8:2) strelil z pozície obrancu štyri góly! A pridal k nim i jednu asistenciu.Pre odchovanca pražskej Sparty to bol len tretí duel v skalickom drese. „Som rád, že sa mi niečo také podarilo krátko po mojom príchode. No nemyslím si, že niečo podobné môžu fanúšikovia na Záhorí odo mňa očakávať častejšie, pretože takéto výnimočné udalosti sa dejú zväčš len raz za život,“ povedal v rozhovore pre Sport.sk.

David, včera sa ti podarilo streliť štyri góly v jednom zápase. Dokázal si niečo podobné už niekedy predtým? „Nech spomínam akokoľvek, nikdy v živote sa mi niečo podobné nepodarilo. Bolo by pekné to ešte raz zopakovať, no príliš tomu neverím, keďže takéto výnimočné veci sa dejú asi len raz za život. Aj preto si to teraz užívam a občas sa myšlienkami k tomu včerajšiemu zápasu vraciam. Okrem toho ma teší aj fakt, že mi niečo také vyšlo hneď v mojom treťom zápase za Skalicu.“

Určite za to budeš musieť niečím prispieť do klubovej kasy. Vyčíslil ti už pokladník mužstva čo ťa to bude stáť? „Veru áno, veď za takéto výnimočné okamihy treba aj zaplatiť... (smiech). Pokladník tímu Tibor Višňovský mi dal sadzbu sto eur, ktorými však s radosťou do klubovej kasy prispejem. Vyhrali sme, mne sa podarilo dať štyri góly, takže v tom žiadny problém nevidím.“

Ty si dal štyri góly z pozície obrancu, čo sa v živote nepodarí drvivej väčšine útočníkov. Mal si pred zápasom s Martinčanmi nejaké tušenie, že by to mohla byť z tvojej strany taká kanonáda? „Práveže vôbec nie. Vedel som akurát to, že nás čaká súboj s deviatym tímom tabuľky, ktorý stále bojuje o miestenku v play-off. No vzhľadom na to, že som do včera odohral len dva zápasy v slovenskej extralige, nevedel som ani to, na akej úrovni hrá náš súper.“

Čomu to pripisuješ? Zmenil si niečo v príprave na zápas? „Absolútne nič. Všetko som robil tak ako mám zaužívané. Pred zápasom som si chvíľu zdriemol, absolvoval rozkorčuľovanie a išiel som na to.“

Na prvé tri góly ti stačilo v priebehu úvodnej tretiny presne šesť minút. Čo ti povedali spoluhráči či tréneri v šatni cez prvú prestávku? „Tréneri ma pochválil, spoluhráči pre zmenu krútili hlavami, že to ani nie je možné. No vidíte, asi je... (smiech). Čerešničkou na torte bol potom ešte môj štvrtý presný zásah v stretnutí v polovici záverečnej tretiny.“

Tvoj prestup z Litvínova do Skalice sa zrejme upiekol na poslednú chvíľu. Prečo si vlastne zo severozápadu Čiech odišiel? „Som kmeňový hráč Ústi nad Labem a v Litvínove som bol vlastne na hosťovaní, rovnako ako som teraz v Skalici. Ale vrátim sa k tomu Litvínovu. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, no po zmene na trénerskom poste, som od hlavného kormidelníka dostával čoraz menej príležitostí a išlo to so mnou, obrazne povedané, dolu kopcom. Požiadal som preto môjho agenta, aby mi našiel nejaký nový klub, no tomu sa to nepodarilo. Potom sa mi ozval Rosťa Dostál, či by som nechcel ísť do Skalice, na čo som prikývol. Všetko sa zomlelo pomerne rýchlo, asi v priebehu troch dní.“

Sledoval si predtým slovenskú extraligu? „Áno, nejaké poznatky som mal, keďže v Litvínove som mal zopár slovenských spoluhráčov a spoločne sme sa o tom bavili.“

Poznal si niekoho z kabíny Záhorákov? „Áno, asi štyroch alebo piatich chalanov. Buď som proti nim v minulosti hral alebo boli mojimi spoluhráčmi. Konkrétne išlo o mojich krajanov, obrancov Martina Vyrúbalík, Ondru Šmacha s Vojtom Klozom či útočníka Petra Obdržálka. Takisto som poznal najväčšie eso tímu Žiga Pálffyho, s ktorým som hrával zasa v Slávii.“

V skalickom drese si odohral už tri zápasy. Vieš zhruba aká kvalita je v tíme. Máš teda aspoň ako-takú predstavu, kam by si to mohol so Záhorákmi v tejto sezóne až dotiahnuť? „Myslím si, že Skaličania disponujú v tomto ročníku mladým mužstvom, ktoré je však veľmi kvalitné a perspektívne. Preto by som bol nesmierne rád, keby sme sezónu končili až niekedy v polovici apríla, kedy je na programe finále extraligy.“

Čo hovoríš na kapitána Žigmunda Pálffyho, ktorý patrí na Slovensku k najlepším hokejistom za posledné roky. Mal si už v minulosti po svojom boku takého hviezdneho spoluhráča? „Mal a bol to práve on sám. Bolo to v sezóne 2004/05, kedy bola v NHL výluka a on prišiel do pražskej Slavie. Ale mal som aj mnoho iných kvalitných spoluhráčov, no z tých už nebol asi nikto takou hviezdou ako je Žigo.“

Si rodák z Prahy, začínal si v Sparte, no neskôr si prestúpil do Slavie. Snívaš niekedy o návrate do niektorého z týchto českých veľkoklubov? „Priznám sa, že niekedy nad tým rozmýšľam. No nie zasa nejako intenzívne. Čo sa však týka Slavie, tam je asi cesta zarúbaná, keďže sme sa nerozišli v najlepšom. Momentálne som však v Skalici, pre ktorú chcem byť posilou, a preto sa v prvom rade sústredím na výkony v jej drese. Nič iné ma momentálne viac nezaujíma.“

Pred jedenástimi rokmi si bol členom zlatého tímu na majstrovstvách sveta dvadsaťročných. Ako si na toto obdobie spomínaš? „Bolo to nádherné a zrejme sa niečo podobné už nezopakuje. Rád na toto obdobie spomínam, veď to bol v podstate vrchol mojej kariéry.“

Bývaš v Skalici sám, alebo aj s rodinou? „Zatiaľ sám. Momentálne som však na dva dni doma v Prahe, keďže je na programe týždňová reprezentačná prestávka. Manželka má v Prahe prácu, dcérka Pavlínka a syn David tu chodia do školy, resp. do škôlky, takže v Skalici asi zostanem do konca sezóny sám.“

Ochutnal si už typický skalický trdelník? „Ten ešte nie. No ochutnal som národne slovenské jedlo – bryndzové halušky a musím sa priznať, že chutia naozaj vynikajúco. Nieže by som ich predtým už nevyskúšal, no tie pravé, domáce sú naozaj parádne.

Máš ešte nejaký hokejový sen? „Snažím sa byť realista a preto mám radosť z každého víťazstva. A samozrejme, mojim najväčším hokejovým želaním je, aby sa mi čo najviac vyhýbali zranenia.“

Výsledky Tipsport Extraliga (SLOVENSKO 1)

Tabuľka SLOVENSKO 1