Daniel Alexander Jenčko

Daniel Alexander Jenčko. Zdroj: Instagram / jencko_17

ROZHOVOR Prečo opustil Švédsko a vybral sa univerzitnou cestou? Slovák v USA zažíva hokejovú školu života

Marek Boško • 26. mar 2026 o 14:45
Slovenský hokejista Daniel Alexander Jenčko už spoznal rôzne hokejové svety. Po rokoch vo Švédsku vymenil severnú Európu za zámorskú univerzitnú NCAA, ktorú považuje za najnáročnejší krok vo svojej doterajšej kariére. Talentovaný útočník v rozhovore pre ŠPORT.sk úprimne opisuje nástrahy adaptácie, študentský život a svoje najbližšie ciele.

Rodák z Humenného strávil mládežnícke ročníky vo farbách Michaloviec, odkiaľ v sezóne 2021/22 zamieril do Švédska. Jeho trojročné pôsobenie v organizácii Malmö Redhawks vyvrcholilo dvomi štartmi v najvyššej švédskej súťaži (SHL).

Neskôr sa v záujme vlastného rozvoja rozhodol odísť do Spojených štátov. Po roku v juniorskej USHL sa usadil v prestížnej NCAA, kde si momentálne oblieka dres tímu UMass (University of Massachusetts) už druhú sezónu.

NCAA ako najväčší hokejový skok

Pôsobili ste takmer tri roky vo Švédsku a následne ste sa cez USHL presunuli na univerzitu. Ako prebiehala adaptácia na novú súťaž?

„Do Švédska som prišiel zo Slovenska ako 16-ročný. Bol to obrovský skok, keďže Švédi patria medzi hokejovú špičku. Adaptácia bola v takom veku náročná, ale každým rokom sa to zlepšovalo. V tretej sezóne prišla ponuka do USHL a rozhodol som sa skúsiť zámorský hokej. Hra je tam ešte rýchlejšia a fyzickejšia. NCAA je medzistupeň medzi juniorským a mužským hokejom, kde má hráč čas zosilnieť a pripraviť sa na seniorov. Práve prechod do tejto ligy bol pre mňa doteraz najnáročnejší.“

Spomínate si ešte, ako vôbec vznikla myšlienka vydať sa univerzitnou cestou?

„O NCAA som toho spočiatku veľa nevedel, vždy som túžil hrať vo Švédsku. Až keď som hral v USHL a začali sa mi ozývať univerzity, pochopil som, ako to celé funguje a na akej vysokej úrovni sú tamojšie podmienky. Vtedy som sa rozhodol, že táto cesta bude pre mňa najlepšia.“

Na škole pôsobíte už druhý rok. Ako si pochvaľujete život na univerzite a aký odbor vlastne študujete?

„Študujem komunikáciu a som nadmieru spokojný absolútne so všetkým. Od ubytovania cez stravu až po zázemie, ktoré nám škola ako športovcom ponúka. Je to na neuveriteľnej úrovni.“

Čomu sa venujete mimo ľadu, keď sa nájde voľný čas?

„Trávim ho väčšinou so spoluhráčmi. Hráme šípky, stolný tenis a venujem sa veciam, v ktorých sa chcem zlepšiť. Voľných dní v kalendári veľa nie je, takže sa ich snažím využiť aj na poctivú regeneráciu a dobitie batérií pred ďalšími zápasmi.“

Slovenská a česká stopa v kabíne

V tíme pôsobíte aj s ďalším Slovákom a dvoma Čechmi. Uľahčuje vám to život v Spojených štátoch?

„Áno, sme tu aktuálne štyria – Michael Hrabal, Václav Nestrašil a Lukáš Klečka. S Klečom (Lukášom Klečkom, pozn. red.) spolu bývame, takže trávime veľa času nielen na štadióne, ale aj mimo neho (český brankár Michael Hrabal krátko po tomto rozhovore podpísal nováčikovský kontrakt s tímom NHL Utah Mammoth a univerzitu opúšťa, pozn. red.).”

Je pre vás dôležité mať pri sebe niekoho zo svojho regiónu?

„Určite áno. Pozeráme filmy, hráme šípky alebo si vybehneme niekam na jedlo. Je veľmi dôležité mať niekoho, s kým sa môžete porozprávať vo svojom rodnom jazyku. Výrazne to pomáha psychike. Je super, že sa s Klečom poznáme už dlhší čas.“

Tímový úspech nad individuálne štatistiky

V prebiehajúcom ročníku máte na konte 16 kanadských bodov v 35 zápasoch. Ako hodnotíte svoju aktuálnu formu?

„Z individuálneho hľadiska to nie je úplne tam, kde som si to pred sezónou predstavoval, no nesnažím sa na to upínať. Sústredím sa na to, aby som robil správne veci a pomáhal tímu, aj keď mi to teraz gólovo nepadá. Ak sa tímu darí a vyhrávame, som spokojný. To je pre mňa momentálne to najdôležitejšie.“

Na čom na tréningoch pracujete najviac, aby ste sa posunuli ešte o krok ďalej?

„Dávam si záležať na defenzívnych detailoch. Náš tréner má bohaté skúsenosti z NHL a neustále nám radí, ako sa posunúť na vyšší level. Snažím sa jeho pripomienky prenášať do praxe a zlepšovať sa v každom aspekte, aby som bol pre tím čo najužitočnejší.“

Aké sú momentálne tímové ciele UMass?

„Ciele zostávajú tie najvyššie. Každý rok chceme bojovať o záverečný turnaj NCAA, kam postupuje len 16 najlepších tímov v krajine. Prvá polovica sezóny nám nevyšla podľa predstáv, ale v druhej sa karta obrátila a z posledných 16 zápasov sme 12 vyhrali. Robíme maximum pre to, aby sme si miesto na turnaji vybojovali.“

V čom vidíte svoj najväčší progres od príchodu do zámorskej univerzitnej ligy?

„Cítim zlepšenie vo všetkých herných činnostiach, ale najvýraznejší posun vnímam vo fyzickej hre a v defenzíve.“

Premýšľate už aj nad krokmi po univerzite? Láka vás boj o NHL, alebo zvažujete návrat do Európy?

„Občas mi to, samozrejme, napadne, no snažím sa zostať nohami na zemi a žiť prítomnosťou. Mnohí starší hráči hovoria, že univerzitné roky sú tie najlepšie v živote, a ja s nimi musím len súhlasiť. Chcem si to tu užívať každý jeden deň a odovzdať maximum, aby som si neskôr nemal čo vyčítať.“

Uvažujete výhľadovo aj nad seniorskou reprezentáciou?

„Najbližším a hlavným cieľom je prebojovať sa do záverečného turnaja NCAA. Čo sa týka seniorskej reprezentácie, myslím si, že mám ešte čas. Bezpochyby by to pre mňa znamenalo strašne veľa, ale uvidíme, ako sa situácia vyvinie a čo prinesie budúcnosť.“


Diskusia

Celá diskusia (0)