Montreal Canadiens - Anaheim Ducks (Juraj Slafkovsky, Jackson LaCombe) / NHL

Montreal Canadiens - Anaheim Ducks (Juraj Slafkovsky, Jackson LaCombe) / NHL. Zdroj: SITA/AP

Olympijská eufória ho v Montreale dobehla. Juraj Slafkovský úprimne priznal: Musel som si nastaviť hlavu

Matej Valkár • 21. mar 2026 o 06:33
Juraj Slafkovský nedoviedol olympijskú formu do Montrealu okamžite. Ako však sám priznal, prechod z reprezentačného ľadu do tvrdšej reality NHL chcel čas. Hoci ho po prehre o bronz s Fínskom na ZOH v Miláne stále máta sklamanie, smerom k hrám v roku 2030 vo Francúzsku má jasný – a poriadne odvážny – cieľ.

Keď Juraj Slafkovský doviedol Slovensko až do zápasu o bronz na olympiáde a dostal sa do All-Star tímu turnaja, logicky sa natískala otázka: Vyťaží z jeho výkonnostnej explózie ešte viac aj Montreal Canadiens?

Ako však čoraz dominantnejší krídelník s odstupom času priznal, okamžitý prenos formy sa nekonal.

Na rozdiel od kapitána Nicka Suzukiho, ktorý sa z talianskeho Milána vrátil vo fantastickej pohode, Jurajovi Slafkovskému chvíľu trvalo, kým nadviazal na svoje olympijské predstavenia. Známy novinár Arpon Basu z prestížneho portálu The Athletic sa zamyslel nad tým, že kľúčom mohli byť diametrálne odlišné požiadavky Canadiens a slovenskej reprezentácie. Pre mladého útočníka bolo skrátka náročné opäť sa preorientovať na systém profiligy.

„Áno, tak trochu,“ priznal Juraj Slafkovský. „Mám pocit, že tu v NHL je hra viac o detailoch. Na olympiáde som sa možno niekedy snažil urobiť až príliš veľa. Tu mám pocit, že môžete nechať za seba viac pracovať puk.“

Menej kľučiek, viac dôvery v systém

Arpon Basu podotkol, že hoci Juraj Slafkovský svojim slovenským spoluhráčom veril, v národnom tíme sa od neho zjavne očakávalo, že to bude práve on, kto s pukom na hokejke niečo vymyslí. V Montreale ho však môže rýchlo posunúť a ísť dopredu s vedomím, že mu ho spoluhráči dokážu vrátiť.

„V reprezentácii som niekedy jednoducho chcel urobiť priveľa a strácal som puky. Tu máme širší káder a viac hráčov, ktorí dokážu urobiť to, o čo som sa pokúšal ja. Niekedy je oveľa ľahšie len odovzdať puk a nakorčuľovať si dopredu, než skúšať rôzne kľučky a otočky. Musel som si len znovu správne nastaviť hlavu,“ vysvetlila draftová jednotka z roku 2022.

Rozdiel v tempe bol podľa neho citeľný. „Hral som pomalšie, pretože v reprezentácii som si niekedy prišiel po puk až do vlastného obranného pásma a snažil sa nabrať rýchlosť. Tu to funguje inak – ak niekomu odovzdám puk, zvyčajne sa dostanem do tempa oveľa rýchlejšie.“

Tréner St. Louis nepanikáril

Zámorský novinár ocenil najmä prístup trénera Martina St. Louisa. Namiesto okamžitých zásahov do hry Juraja Slafkovského ukázal trpezlivosť a veril, že mladý Slovák nájde stratený rytmus sám.

„Neviem, či sme o tom mali nejaké vyslovene vážne debaty. Skôr sme sa len tak rozprávali,“ prezradil Martin St. Louis a ponúkol svoj pohľad na vec: „‚Slaf’ si toho prešiel veľa. Hral na olympiáde, schytal tam tvrdé hity, hral cez bolesť, nasledovalo cestovanie a okamžitý skok do zápasov NHL. V prvých dueloch po návrate asi nebol taký dobrý, ako by sám chcel. No po tom všetkom, čím si prešiel, musím mať pre neho pochopenie a nechať ho, aby sa z toho postupne dostal.“

Juraj Slafkovský svoju hru po krátkej adaptácii naozaj našiel. Keďže od milánskeho olympijského turnaja už uplynul nejaký čas, novinári sa vrátili k trpkej prehre o bronz s Fínskom. Bezprostredne po zápase neskrýval hnev a tvrdil, že prehra v súboji o medailu bolí rovnako, ako keby Slováci skončili poslední. S odstupom niekoľkých týždňov cítil stále pochopiteľné sklamanie, no pridal aj kúsok triezvej sebareflexie.

„Bol som nahnevaný a smutný zároveň, pretože takú šancu nemáme tak často ako napríklad Fíni. Pre Slovensko to bolo len tretíkrát v histórii, čo sme hrali o bronz. Bol som vytočený, cítil som, že sme mohli urobiť viac a hrať oveľa inteligentnejšie. Tak, ako na začiatku turnaja.“

Vízia 2030: Smeje sa na 18 bodoch

Slovenský útočník si však z turnaja odniesol cennú lekciu. „Sú veci, ktoré nezmeníte, no mali sme byť oveľa sebavedomejší. Možno sme Fínom preukázali priveľa rešpektu. Keď už ste v takomto zápase, musíte si veriť. Veriť, že si tam zaslúžite byť, a ísť na ľad s tým, že idete vyhrať.“

Na ďalšej olympiáde v roku 2030 bude mať Juraj Slafkovský 25 rokov. Hokejový turnaj bude hostiť francúzske Nice a očakáva sa, že on, spolu so Šimonom Nemcom či Daliborom Dvorským, budú na samom vrchole síl.

V Miláne skončil s ôsmimi bodmi v šiestich zápasoch na delenej štvrtej priečke produktivity turnaja. Tento osobný míľnik chce pod Alpami o štyri roky jasne prekonať. „Rozhodne by som mal byť ešte lepší. Dúfam, že tam získam osem... násť bodov,“ uzavrel s typickým humorom.

Diskusia

Celá diskusia (0)