Svedectvo talianskeho trénera, ktorý utiekol pred bombami: Ruky mi zmodreli

Gabriele Pin a Cesare Prandelli. ZdrojIMAGO

Svedectvo talianskeho trénera, ktorý utiekol pred bombami: Ruky mi zmodreli

(mitv) • ŠPORT.sk • 05. apr 2026 o 06:34
Gabriele Pin, asistent trénera v Sepahane, opísal dramatickú cestu, ktorú musel absolvovať, aby sa dostal z mesta Isfahán. Utekal pred bombardovaním Iránu zo strany USA a Izraela. Taliansky tréner, bývalý asistent Parmy, AS Rím, Fiorentiny, Galatasarayu, Valencie, Janova, Esteghlale a talianskej reprezentácie, prezradil, že prešiel 2 600 km, aby sa dostal k tureckým hraniciam.

Pin, ktorý ako stredopoliar získal s Juventusom a Parmou titul v talianskej lige Serie A, Pohár víťazov pohárov, Pohár UEFA a Interkontinentálny pohár, prišiel do Iránu prvýkrát v septembri 2021.

Pracoval tam do júna 2022 ako asistent v Esteghlale, s ktorým vyhral ligu. Po dvoch ďalších ázijských pôsobeniach v Al-Ittihad Kalba a Al-Bataeh podpísal minulé leto zmluvu so Sepahanom.

V Isfaháne ho zastihlo vypuknutie vojny na Blízkom východe, v meste, kde sídli jeho posledný iránsky klub. Gazzetta dello Sport zverejnila rozhovor, v ktorom 64-ročný tréner opísal kalváriu cesty do Talianska.

Bombardovanie v Iráne

Dňa 28. februára sa chystal odletieť do Dubaja na krátku dovolenku: „Niektorí hráči zostali v Teheráne, aby odtiaľ odleteli. Jeden mi poslal správu: ‚Čo sa to deje? Vytiahli nás z lietadla, ľudia utekajú, videl som padať rakety. Boli to tí, ktorí mali zabiť Aliho Chameneího, duchovného vodcu. USA a Izrael začali bombardovanie.‘

Zasiahli jadrové zariadenie vzdialené 200 kilometrov. Bomba, ktorá explodovala 20 kilometrov od mesta, slúžila hlavne ako signál na vystrašenie ľudí a ich odohnanie,“ začal svoje svedectvo Pin.

Evakuácia

Taliansky asistent rýchlo zorganizoval evakuáciu: „Bol som s trénerom brankárov. Ponáhľali sme sa späť do hotela, zbalili si kufor a naskočili do klubovej dodávky, ktorá nám zorganizovala útek k tureckým hraniciam. Kľúčová bola aj pomoc Nicholasa, talianskeho agenta.

Trvalo nám dve hodiny, kým sme sa dostali z mesta. Ľudia obsadili obchody a čerpacie stanice, aby sa zásobili, deti vyšli do ulíc oslavovať. Prišla správa o Chameneího smrti. Všetky komunikácie sa rýchlo prerušili. Nemohol som zavolať domov, aby som upokojil svoju rodinu,“ priznal Pin.

15 hodín hororu

Cesta z Isfahánu do Tabrízu na severozápade Iránu bola pre Gabrieleho Pina nočnou morou: „Trvalo nám to viac ako 15 hodín, bez prestávok. Vodiči sa nechceli zastaviť, aby si oddýchli. Sadol som si vedľa svojho, hneď ako som videl, ako mu klesá hlava. Udržal som ho hore.

Do Tabrízu a odtiaľ k hraniciam sme sa dostali po 2 600 km dlhej ceste. Pri každej čerpacej stanici bol trojkilometrový rad. Vyrazili sme pri 28 stupňoch a dorazili pri -18. Na taký chlad sme neboli pripravení. Ruky mi zmodreli. Pýtali si môj pas, ale nemohol som ho vybrať z bundy, mal som zamrznuté prsty. Museli mi ho vziať.

Vyriešilo sa to až niekoľkými bankovkami. Ale ja som neplatil. Vojak sa ma spýtal: ‚Tréner Esteghlalu?‘ S Esteghlalom som vyhral titul, na ktorý čakali deväť rokov. ‚Môžem si urobiť fotku?‘ Robte si koľko fotiek chcete, ale nechajte ma prejsť,“ povedal Gabriele Pin.

„Za hranicami nás čakali dodávky z Vansporu, tureckého klubu, ktorý kontaktoval môj tím. Odviezli nás do neďalekého mesta Van. Boli sme vyčerpaní, ale namiesto spánku sme si trénerom brankárov dokázali kúpiť online dve letenky do Istanbulu. Hneď sme odleteli a odtiaľ do Bologne,“ priznal na záver.

Diskusia

Celá diskusia (0)