Ráno zistili, že niekto chýba. Slávneho utečenca z čias Poľskej ľudovej republiky doma nazvali zradcom

Andrzej Rudy. Zdroj: ImagoIMAGO

Ráno zistili, že niekto chýba. Slávneho utečenca z čias Poľskej ľudovej republiky doma nazvali zradcom

(pz) • ŠPORT.sk • 22. mar 2026 o 12:00
Andrzej Rudy nebol jediným poľským futbalistom, ktorý v 80. rokoch minulého storočia utiekol z vlasti, no bol pravdepodobne najslávnejším. Futbalista využil cestu do Talianska, aby sa dostal do Nemecka. V Poľsku ho označovali za zradcu a špekulovalo sa, že za jeho rozhodnutím stál milostný motív.

V časoch Poľskej ľudovej republiky nebolo jednoduché stať sa hráčom zahraničného klubu. Dlho to úrady vôbec nepovoľovali, neskôr začali udeľovať výnimku až ku koncu kariéry.

Písal sa rok 1988 a jeden z najväčších talentov mladej generácie poľského futbalu mal veľký plán. Na jeseň odcestoval vtedy len 23-ročný Andrzej Rudy s výberom ligových tímov do Milána na zápas proti Taliansku. Tím bol ubytovaný na okraji mesta a zápas sa mal konať 12. novembra. Deň predtým však vyšlo najavo, že jeden z hráčov chýba.

Rudyho odchod nebol spontánny, no na mieste zistil, že sa musí konať bleskovo. Futbalisti mali totiž naplánovaný výlet do mesta, pred ktorým museli odovzdať pasy. Keďže nechcel utekať bez dokladov, rozhodol sa opustiť hotel už po raňajkách, pričom o svojom zámere povedal iba Januszovi Jojkovi, spoluhráčovi, s ktorým bol v izbe.

Okrem pasu si so sebou nevzal nič. V reprezentačnej teplákovej súprave prešiel niekoľko kilometrov, zavolal si taxík a odviezol sa na vopred dohodnuté miesto. V rozhovore pre portál Przeglad Sportowy prezradil aj to, kto jeho útek zorganizoval.

„Poradcovia. Niekoľko ľudí z Katovíc malo taký nápad, videli vo mne investíciu. Tvárili sa, že sa o mňa zaujímajú, ale v skutočnosti počítali s veľkým ziskom. Po úteku všetko naplánovali, mal som už aj klub, aspoň tak ma uisťovali. Nikto však nepredpokladal, že sa okolo toho strhne taký rozruch,“ prezradil bývalý futbalista, ktorý má dnes 60 rokov. Dodal, že neskôr čelil kritike najmä za to, že odišiel ešte pred zápasom.

Funkcionári sa obávali následkov

„Cítili sme, že sa niečo chystá, ale pri večeri o tom nikto nepovedal ani slovo. Škoda, že to tak dopadlo, lebo v reprezentácii by nám určite pomohol. Vybral si takúto cestu a po futbalovej stránke to každý rešpektoval.

Ani neviem, odkiaľ vzal pas. Dokumenty nám na výjazdoch vždy brali. Dostali sme ich späť až pri návrate do krajiny. Zamýšľam sa, či utiekol s pasom alebo bez neho. Na raňajkách sme zistili sme, že už s nami nie je.

Doma boli všetci nervózni, najmä ľudia na vedúcich pozíciách. Nevedeli, čo ich za to čaká a či ich náhodou nebudú brať na zodpovednosť. Možno niektorých hráčov dokonca vypočúvali, či vedia o podrobnostiach,“ povedal jeho vtedajší spoluhráč Roman Kosecki.

V Poľsku úrady a médiá skutočne vykreslili Rudyho svojvoľný odchod takmer ako dezerciu z armády. Novinári žiadali doživotnú diskvalifikáciu, zatiaľ čo talentovaný stredopoliar si hľadal miesto na Západe.

Zaujímal sa o neho Bayer Leverkusen a jeho zástupcovia rokovali aj s Eintrachtom Frankfurt. Po rokoch tvrdil, že bol jednou nohou v Bayerne Mníchov, ale v podstate si to pokazil sám, pretože po týždni netrpezlivo odišiel z mesta. Šancu hľadal aj v AS Monaco, no nakoniec zakotvil v 1. FC Kolín.

Klubu z Kolína nad Rýnom na ňom veľmi záležalo, no problémom bol súhlas jeho vtedajšieho zamestnávateľa, keďže len niekoľko mesiacov pred sezónou 1988/89 prestúpil do GKS Katovice. Nakoniec sa však prezident poľského klubu Marian Dziurowicz dohodol s nemeckými funkcionármi na vyplatení 2 miliónov mariek, takže z finančného hľadiska sa nemohol sťažovať.

Láska ako dôvod úteku?

Jedna z verzií hovorí, že dôvodom úteku Andrzeja Rudyho bol jeho vzťah s herečkou, modelkou a finalistkou súťaže Miss Poľsko, ktorá odišla do Nemecka už o niečo skôr. Hovorilo sa o tom, že Anna Dabrowská ho prinútila, aby prišiel za ňou, on sám to však neskôr poprel.

„Príbeh v štýle ‚veľká láska a útek‘ znie sentimentálne. Je známe, že láska je slepá. Rozhodnutie odísť som však urobil sám. Jediné, čo môžem povedať, že bez nej by som na takýto nápad pravdepodobne neprišiel.

Som teda Anne vďačný, že ma trochu na ten Západ tlačila a povzbudzovala: ‚Vyskúšaj túto cestu,‘“ vysvetlil v rozhovore pre poľských novinárov. S Dabrowskou sa neskôr oženil, no ich manželstvo sa po čase rozpadlo, rovnako ako s jeho druhou ženou.

Na ihrisku sa mu darilo o niečo lepšie. V Bundeslige odohral 134 zápasov, bol tiež hráčom Ajaxu Amsterdam, s ktorým vyhral holandskú ligu. Pôsobil aj v niekoľkých kluboch v Belgicku, kde získal majstrovský titul v službách Lierse SK. Na niekoľko zápasov sa vrátil do poľskej reprezentácie, no zázraky v nej už nedokázal.

Dnes sa môžeme len zamýšľať nad tým, ako by sa jeho osud vyvíjal, keby sa vtedy v Miláne neoddelil od spoluhráčov, ale vrátil sa s nimi do Poľska a pokračoval v drese GKS. Len niekoľko mesiacov po Rudyho úteku sa v krajine začali prelomové politické zmeny.

Pravdepodobne by tak mohol legálne odísť do zahraničia už pred sezónou 1989/90, to však v tej chvíli nemohol vedieť.

Diskusia

Celá diskusia (0)