José Mourinho sa v detstve naučil niečo, čo si niesol celou kariérou: Tá vec sladkého a tyranského otca

José Mourinho. Zdroj: SITA/AP

José Mourinho sa v detstve naučil niečo, čo si niesol celou kariérou: Tá vec sladkého a tyranského otca

(ms) • ŠPORT.sk • 28. mar 2026 o 09:03
Tréner Benficy José Mourinho bol hosťom relácie Jogo de Palavra Rádia Renascença. V epizóde venovanej Dňu otcov si Mourinho zaspomínal na svojho otca Josého Mourinha Félixa, trénera a brankára, ktorý si vybudoval kariéru vo Vitórii de Setúbal a v Belenenses.

Mourinho v dlhom, intímnom a emotívnom rozhovore hovoril o mnohých prelomových momentoch svojho vzťahu s otcom a o emóciách a vášni, ktoré ho formovali.

„Narodil som sa doma, vtedy to bolo normálne. Môj otec bol na sústredení a rozhodol sa opustiť svoj klub, aby ma videl už po mojom narodení. Neprišiel však sám, prišiel s celým tímom. Tím vtrhol do nášho domu, aby ma videl, potom odišli, mali zápas proti Sportingu a remizovali 0:0,“ spomínal.

Tréner si nevie spomenúť na svoju prvú spomienku na otca na futbalovom ihrisku.

„Je to ťažké, pretože ich je toľko! Môj otec hral do vysokého veku a otcom sa stal skoro. Prestal hrať, myslím, že okolo roku 1973, ja som mal vtedy 10 rokov, to obdobie od piatich do desiatich.

Mám veľa spomienok, neviem identifikovať tú prvú, musel som byť veľmi malý. Nepamätám si, ako môj otec chytal penalty od Eusébia alebo Matateua, ale pamätám si, akoby som to videl teraz, ako chytil penaltu od Yazaldeho. Na Estádio do Restelo, zápas Belenenses – Sporting.

A pamätám si zápas Barreirense – Belenenses, kde mu skvelý hráč Barreirense Campora rozbil hlavu, nos, všetko. Pamätám si, ako som bol na konci zápasu v šatni vedľa otca, ktorého šili. Toto je jedna z vecí, ktoré mi skoro vstúpili do života. Šatňa, zápas, smútok z prehry a radosť z víťazstva, dvere boli dokorán a ja som vstúpil.“

Mourinho hovorí, že bol na zápasoch diskrétny a spomína si na špeciálnu spoločnosť: „Na tribúne som sa neprejavoval. Keď sa lopta priblížila k šestnástke, začal som sa modliť. Potom som sa uvoľnil, keď sa akcia skončila.

Ale neoslavoval som góly, zákroky. Sedel som pokojne s mojou starou mamou z matkinej strany. Dával som si záležať na tom, aby som chodil na všetky zápasy a moja stará mama ma sprevádzala.

Vtedy sa pred každým zápasom konalo sústredenie, pamätám si, ako som na niektorých navštevoval otca, konkrétne v hoteli v oblasti Estoril. V deň zápasu som išiel s mojou starou mamou autobusom zo Setúbalu do Alcantary, chytili sme autobus na Restelo a po zápase sme sa už vracali s otcom. Často aj na zápasy vonku.“

Vášeň a nadšenie, ktoré si José Mourinho nesie dodnes, sa u neho začali prejavovať veľmi skoro.

„Aby ste pochopili moju chorobu: keď som robil skúšku zo štvrtej triedy a spýtali sa ma, aký darček chcem, povedal som, že chcem spoznať všetky štadióny prvej ligy. Nasadli sme do auta v Setúbale a išli sme na všetky štadióny, ktoré som vtedy nepoznal. Išli sme na ihrisko Sanjoanense, Bessy, Bragy… bol som chorý a on ma v tom podporoval.“

A Bola odfotila otca a syna veľmi skoro. „Mám fotografiu od skvelého Nuna Ferrariho, urobenú pre A Bola, na ktorej môj otec trénuje a ja sledujem tréning za bránkou bez toho, aby som vedel, že ma fotia. Báseň na zadnej strane sa volala Chlapčenský sen. Z tých čias mám nádherné spomienky.“

Tréner hovoril o detaile, ktorý v súčasnosti prežíva v Benfice a ktorý považuje za vždy dôležitý. „Veľa sa zabávam s deťmi, ktoré prvýkrát hrajú. Vždy hovorím, že na prvýkrát sa nezabúda, a deti nezabudnú, kto bol tréner, ktorý ich tam prvýkrát postavil.“

Priznáva, že nebol hráčom, ale „projektom hráča“, trénerská kariéra je dlhá, plná úspechov a Mourinho nenechal žiadny detail bokom. „Mám všetky tréningy, ktoré som absolvoval, od prvého dňa až dodnes, teraz už digitalizované, ale aj písané. Veci z môjho procesu formovania, urobil som veľa, pracoval som s mnohými ľuďmi.“

A akú hlavnú vlastnosť prebral od otca ako tréner?

„Ľudskú povahu. S pokojom, kontrolou emócií na najvyššej úrovni. Jedna vec, ktorú som od neho prevzal a nepúšťam, je, že po zápasoch nie je správny čas hovoriť s hráčmi, či už na prenos negatívnych, alebo pozitívnych emócií.

Je veľmi zriedkavé vidieť ma po zápase jasať, rovnako ako je veľmi ťažké vidieť ma v šatni po zápase kopať do dverí. Cez polčas áno, na konci nie. Cez polčas sa ešte dá niečo urobiť. To som od neho prevzal.

Čestnosť, skoro som pochopil, že to hráči veľmi oceňujú. Tá vec sladkého a tyranského otca, ale v správnom momente. Čestnosť nadovšetko. Potom, v rámci obmedzení predchádzajúcich desaťročí, bol mimoriadne organizovaný tréner.“

Na záver, rada od Mourinha Félixa, na ktorú nikdy nezabudne.

„Môj otec, v mojej kariére, keď si uvedomil, že mám potenciál stúpať, myslím, že bol skôr divákom a zodpovednosť nechal na mňa. Dával málo názorov, ale objektívnych, a bol jeden konkrétny moment, keď som bol v Barcelone a dostal som ponuku od Bragy. Bol to prvý klub, ktorý mi ponúkol pozíciu hlavného trénera. Mal som ten impulz a môj otec mi povedal: Buď rozumný.

A ešte mi povedal: Dnes je to Braga, zajtra je to Guimaraes, Belenenses, Marítimo, niektorý bude prvý. Ale Barcelona, buď asistent, rasti, pracuj s tými ľuďmi na vysokej úrovni… buď rozumný, tvoja chvíľa príde.“

Diskusia

Celá diskusia (0)