){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
){kind=small}
)
)
)
)
)
)
)
,fit(960:))
Pre väčšinu futbalistov sú najväčšími problémami zranenia či boj o miesto v zostave. Obranca FC Twente Stav Lemkin však zažil realitu, ktorá ide ďaleko za hranice športu. Izraelský reprezentant vyrastal v krajine poznačenej konfliktom a ako mladý profesionál sa ocitol aj uprostred vojny na Ukrajine. Až po príchode do Holandska prvýkrát pocítil pokoj, ktorý považuje za skutočný normálny život.
„Takže toto je normálny život, myslím si niekedy. Žiadne bolesti hlavy, žiadne sirény, žiadna panika,“ povedal 22-ročný obranca v rozhovore pre Voetbal International. Lemkin vyrastal v Tel Avive, no skutočnú vojnovú realitu pocítil až po prestupe do Šachtaru Doneck v roku 2023.
„Naozaj som to podcenil,“ priznal. „Keď som hovoril s klubom, uistili ma, že všetko bude dobre zabezpečené. Najlepšie hotely, bezpečnosť. Všetko vo mne kričalo: ‚Nerob to, nie teraz.‘ Ale hlava mi hovorila: ‚Veľký klub, Liga majstrov, chcú ťa, veľa peňazí.‘“
Zranenie, sirény a mesiace samoty
Situácia sa ešte zhoršila, keď sa zranil. Zatiaľ čo tím cestoval na zápasy, Lemkin zostal v Kyjeve takmer sám. „Malá hotelová izba bola mojím svetom. Zostal som dva alebo tri mesiace len s fyzioterapeutom. Hráči, tréneri, riaditelia. Všetci boli preč,“ spomína.
Každodennou realitou boli letecké poplachy a útek do krytu. „Moja izba bola na štvrtom poschodí. Keď zaznel alarm, výťah prestal fungovať. Mal som vážne zranenie hamstringu, sotva som chodil a musel som sa potácať po schodoch dole do krytu.“
)
2.3.2026 22:15
Vojna zasiahla Blízky východ. Irán urobil rozhodnutie, či sa zúčastní na MS v USA
Reza Zabib, iránsky veľvyslanec v Španielsku, poskytol rozhovor, v ktorom hovoril o aktuálnej situácii vo svojej krajine a vyslal jasný odkaz ohľadom národného futbalového tímu. Irán sa zúčastní tohtoročných MS vo futbale v USA, Mexiku a Kanade.
Dnes sa na to dokáže pozrieť s odstupom. „Teraz sa na tom môžem smiať. V mojej hlave je to ako sen, ktorý som prežil. Veľa z toho roka som potlačil. Až teraz, keď o tom hovorím, sa mi vracajú spomienky.“ Futbalový život sa nezastavil ani počas zápasov.
„Raz sme začali hrať o jednej popoludní a skončili sme až okolo ôsmej večer, pretože nás stále prerušovali letecké poplachy a museli sme utekať do krytu.“ Najväčší strach však mal o svoju priateľku. „Stále som premýšľal, čo ak na ňu spadne bomba a ja tam nebudem. Čo ak sa vrátim do hotela a bude v troskách.“
Pokoj v Holandsku
Od tohto leta hrá Lemkin za FC Twente a život v Holandsku mu priniesol niečo, čo dlho nepoznal. Pokoj. „Stále dúfam, že raz bude život všade taký ako v Holandsku. Bez starostí o vojny, rakety a zbrane,“ povedal. Stále má však obavy o blízkych.
„Stále myslím na svoju rodinu v Izraeli a na matku na Ukrajine. Ale prvýkrát po rokoch sa môžem sústrediť hlavne na futbal.“ Pre mladého obrancu je práve toto najväčšia zmena. „Teraz si často poviem: takto vyzerá normálny život. Bez sirén, bez paniky. Len futbal.“
13:10 - 29.11.2023
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
Diskusia