Bývalý slovenský futbalový reprezentant Erik Jendrišek vymenil veľké európske štadióny za dedinské trávniky a podľa vlastných slov tento krok neľutuje. V úprimnom rozhovore hovorí nielen o emóciách a bizarných zážitkoch z natáčania populárnej relácie Iná liga, ale otvára aj ťažšie témy. Priznáva pocity vyhorenia z extrémneho tlaku, hovorí o nástrahách spojených s gamblingom a o tom, ako sa pripravuje na blížiaci sa európsky šampionát v malom futbale v Bratislave.
Iná liga, ktorá prináša rýdzu radosť z lokálneho futbalu, štartuje v sobotu o 11.30 h na TV JOJ a dostupná je aj na platforme JOJ play.
2.4.2026 11:10
VIDEO Erik Jendrišek chce medailu, pomôcť by mohol aj hviezdny Juraj Kucka. Ozrejmil Maldiniho pravidlo
Bývalý slovenský reprezentant vo veľkom futbale Erik Jendrišek v najnovšom videopodcaste ŠPORT.sk otvorene približuje svoj prechod k malému futbalu, pričom hlavnou témou rozhovoru je blížiaci sa európsky šampionát v Bratislave. Dynamická hra piatich proti piatim na menšom priestore a množstvo streľby sú presne tie atribúty, ktoré rodeného útočníka okamžite oslovili, hoci sám priznáva, že taktická adaptácia na nové pravidlá nebola úplne jednoduchá.
Čo vás presvedčilo ísť do projektu Iná liga a stať sa jej tvárou?
„Neviem, či som priamo tou hlavnou tvárou, ale predovšetkým milujem dedinský futbal. Vyrastal som na dedine, je to pre mňa prirodzené a veľmi blízke prostredie. Inú ligu som registroval už predtým vďaka silnej komunite, ktorú si vybudovala. Vedel som, že tento projekt má výborný cveng. Okrem toho som počas rokov v profesionálnom futbale nabral skúsenosti s médiami, čo som chcel zúročiť.”
Zažili ste vrcholový futbal, no dnes obiehate dedinské ihriská. Čo majú tieto dva svety spoločné?
„Stále ide o emócie. Mne je v podstate úplne jedno, či strelím gól na obrovskom štadióne vo veľkom klube, alebo ho dám na dedine. Z oboch sa teším rovnako. Podstata futbalu a radosť z hry zostávajú nemenné bez ohľadu na ligu.”
Vnímajú vás diváci viac ako bývalého reprezentanta, alebo jednoducho ako jedného z nich?
„Starší fanúšikovia si moje reprezentačné roky pamätajú veľmi dobre. Keďže som však súčasťou projektu už nejaký čas, ľudia nás spolu s Lacim Molnárom vnímajú čoraz viac priamo ako moderátorov. Mladšia generácia nás totiž z ihrísk ako aktívnych ligových hráčov už zväčša nepozná.”
Bizarnosti na ihriskách aj historky o predávaní zápasov
Čo vás pri natáčaní dokáže najviac prekvapiť?
„Najviac sa teším z toho, že na dedinách stretávame partie neuveriteľne veselých a srdečných ľudí. V takej atmosfére sa všetko robí oveľa ľahšie. Keď som do Inej ligy vstupoval, štáb som dôkladne nepoznal. Dnes som úprimne rád za skvelé kamarátske vzťahy, ktoré sme si vybudovali. Je to výborný tím.”
Prezradíte najvtipnejší zážitok z nakrúcania?
„(Smiech) Je ich tam naozaj veľa. Na ihrisku vždy niečo nečakane vypáli. Často sú to napríklad mimoriadne špecifické sociálne zariadenia priamo pri hracích plochách. Alebo som sa v rozhovoroch s miestnymi dozvedel, ako sa pred rokmi ‚predávali’ zápasy v najnižších súťažiach. Majú neuveriteľné historky. Občas je len škoda, že nie všetci sú pred zapnutou kamerou takí zhovorčiví.”
Kto tvorí najlepšiu šou? Hráči, fanúšikovia alebo funkcionári?
„Jednoznačne fanúšikovia, z tých sa dá vyberať. Dedinský futbal je špecifický práve v tom, že prináša podstatne väčšie bizarnosti. My to máme radi. Ako som spomínal, na dedine som vyrástol, takže sa tam cítim ako ryba vo vode.”
Namiesto infarktu našiel stratený pokoj
Erik, v médiách ste v minulosti otvorene hovorili o svojom vyhorení. Dokonca ste opísali moment, keď ste mali počas šoférovania pocit, že dostávate infarkt. Podarilo sa vám nájsť rovnováhu, alebo je to stále každodenný boj?
„Áno, výrazne som odľahčil svoje povinnosti. Kritické to bolo v predvianočnom období, keď sa končili futbalové súťaže a zároveň som mal civilnú prácu, ktorá ma naplno zamestnávala. Vo Finančnej správe, kde pôsobím, som mal vtedy nesmierne veľa povinností a absolvoval som náročné týždňové školenia. Vianočné sviatky mi následne veľmi pomohli dostať sa späť do pokoja. Dnes už mám svoj pevný rytmus a to najhoršie je za mnou.
Uvedomujem si však, že sa to môže kedykoľvek vrátiť. Treba s tým vedome pracovať a najmä sa nebáť o problémoch hovoriť. Po tom, čo som tému vyhorenia verejne otvoril, sa mi ozvalo množstvo ľudí s podobnými skúsenosťami. Ďakovali mi, že som poukázal na reálny problém. Musíme o tom robiť osvetu, aby ľudia pochopili, že vyhorenie môže zasiahnuť kohokoľvek a v žiadnom prípade to nie je hanba.”
Nedávno ste sa vyjadrili aj k téme gamblingu v športe. Priznali ste, že ako „hravý typ” ste čelili rôznym pokušeniam a snahám vtiahnuť hráčov do stávok. Je dnes edukácia v kabínach lepšia?
„Kasína tu boli vždy, ale myslím si, že dnes je situácia ešte hrozivejšia. Máme tu online kasína a online stávkovanie. Kedysi musel človek fyzicky vstať a niekam ísť, dnes dokáže hráč prehrať peniaze priamo z gauča v obývačke.”
Robí sa podľa vás okolo tejto témy dostatočná prevencia?
„Nedokážem objektívne posúdiť, ako presne dnes vzdelávajú profesionálnych hráčov priamo v kluboch. Únia ligových klubov však v tomto smere vyvíja aktivity. V minulosti sme mali školenia týkajúce sa predávania zápasov. Verím, že aj v otázke prevencie gamblingu sa neustále podnikajú potrebné kroky.”
Lákadlo menom domáce EURO a futbal, ktorý stále bolí
Na reportérsku prácu ste museli prejsť plynule z ihriska. Dá sa na natáčanie svedomito pripraviť, alebo sa spoliehate na improvizáciu?
„Na pozíciu pýtajúceho sa som si zvykal ťažšie. Celú kariéru som bol ten, kto odpovedá. Zrazu sa to otočilo, takže prvé zápasy s mikrofónom boli náročné. Musíte prísť pripravený a okamžite reagovať na to, čo vám respondent povie. Bral som si príklad zo skúsenejších kolegov, ako sú Barbora Bušovská či Pavol Poljovka. Neskôr prišiel Laci Molnár, ktorý je v tom absolútne doma. Je to pre mňa nová životná skúsenosť, v ktorej sa chcem neustále cibriť.
Sám ste povedali, že Inú ligu beriete najmä ako formu zábavy. Dáva vám predsa len v niečom aj zabrať?
„Musíte si celé prostredie okolo zápasu dôkladne odsledovať – s kým sa baviť, kto by bol vhodný kandidát na rozhovor a tak ďalej. Nie je to iba o futbale. Musím povedať, že niekedy musíte klásť absolútne nefutbalové otázky, hoci ja som z futbalovej brandže. Inak z ľudí nedostanete to najlepšie. Často ich k pointe navediete oveľa jednoduchšie napríklad tým, že sa opýtate na to, čo mali v nedeľu na obed, ako trénovali a podobne.“
Aktuálne sa s reprezentáciou v malom futbale pripravujete na májové EMF EURO, ktoré sa odohrá v Bratislave. Cítite pred domácim publikom väčšiu zodpovednosť?
„Je to presne tak, kalendár sa mi opäť plní tréningami. Úprimne, bol som už naklonený myšlienke ukončiť aj reprezentačnú kariéru v malom futbale. Chcel som viac vnútorného pokoja a času s rodinou. Ale majstrovstvá Európy na domácej pôde proti výberom iných krajín sú pre každého športovca obrovské lákadlo. To ma nakoniec zlomilo a presvedčilo.
Obetujem tomu obrovské množstvo času, veľa cestujem do Bratislavy. Šport ma naďalej drží v plnom nasadení. Manželka mi s úsmevom hovorí, že som doma ešte menej, než keď som hral profesionálne. (Smiech)”
4.4.2026 09:35
ROZHOVOR S Calzonom by sme sa mali rozlúčiť. Náhrada? Zo Slovákov na to má jediný tréner, vraví Jendrišek
Má na konte 37 reprezentačných duelov, z materského MFK Ružomberok to dotiahol až do Bundesligy a na MS 2010 v Juhoafrickej republike, no zahral si aj v Poľsku či Grécku. Aktuálne sa bývalý reprezentačný útočník Erik Jendrišek pripravuje na európsky šampionát v malom futbale, ktorý sa od 27. mája do 4. júna bude konať v Bratislave. Popri tréningoch a pracovných povinnostiach však nezanevrel ani na veľký futbal a stále sleduje dianie aj v národnom tíme.
K tomu si ešte stíhate obliekať dres piatoligovej Liptovskej Štiavnice.
„Sezónu v Liptovskej Štiavnici plánujem riadne dohrať. Baví ma to a zdravie mi slúži. Najväčší problém pre bývalého profíka nastáva v momente, keď s pohybom úplne prestane. Keby som si dal na pol roka pauzu, návrat by bol krutý. Začalo by ma všetko bolieť. Rozprával som sa o tom s viacerými skúsenejšími hráčmi a takmer každý mi to potvrdil. Hneď ako vysadili záťaž, ozvali sa im kolená a chrbát. Telo je skrátka nastavené na vysoký rytmus. Kým ma futbal baví a telo poslúcha, prečo by som prestával?”
Ako by ste zhrnuli projekt Iná liga pre niekoho, kto ho nikdy nevidel?
„Je to skvelá šou. Chceme, aby bola dynamická, plná humoru a pre ľudí zaujímavá. Chvalabohu, až 98 % klubov nás víta s otvorenou náručou. Chcú sa zviditeľniť, pochváliť sa svojou dedinkou a ukázať nám svoje prostredie. Pre mňa je to zážitok, vyskúšal som si napríklad aj valcovanie ihriska v traktore. Nám totiž primárne nejde iba o samotný futbalový zápas. Chceme ukázať obyčajných ľudí z každého kúta Slovenska, či už ide o krásne ihrisko v Dlhej nad Oravou, alebo o perfektný trávnik kdesi na Záhorí.”
A čo tie zvyšné dve percentá klubov?
„Niektorí funkcionári berú lokálny futbal až príliš vážne, hoci hrajú ôsmu či deviatu ligu. Ak nám ale nejaký klub nie je naklonený, okamžite sa ozve ďalších desať, ktoré nás pozývajú. Záujem klubov je obrovský a to hovorí za všetko.”
13:10 - 29.11.2023
,fit(960:))



Diskusia